Jeden debil od vedľa,
hubu mal plnú krásy,
rozprával mi o nej celý čas,
až pokým,
neprišiel ten jeho
a vlak odišiel
a na krásu akosi,
zabudol.
Svet je plný podobných,
takých istých,
či skôr originálnych,
zlatokopov, ktorí
v mene všetkých,
ostatných zaručene individuálne vyspelých,
extrémne nadaných
a perfektne imidžovo vybavených,
bohémov žijúcich na okraji smotánky.
A tam, vo svojich skromných palácoch,
píšu skromné
ale
vcelku vkusné
a nespútane novátorské
a odvážne
a tak bohovo nezávislé
riadky na dlhé zimné večery,
keď dôjde,
drevo.
Žiadne komentáre
Momentálne bez kommentára.
RSS feed komentárov TrackBack Identifier URI
Napíšte komentár
