A prúd tečie,
do neznáma,
stále tam,
do nekonečnej diaľavy,
kde sa hrá pantomíma,
od rána do večera,
neschádzame z koryta,
z riečišťa slastí,
tak krásne omamných,
že už nevidíme,
čo valcujeme,
ani nechceme počuť vzlyk tých,
čo šli pred nami,
ani nechceme myslieť na tých,
čo prídu po nás,
tak úžasne egocentrických,
myšlienok na život,
je nás plno,
ale,
ak mám pravdu povedať,
kašľať na vás,
radšej sa utopím v bahne,
vašich snov a nádejí,
akoby som mal,
plávať do rytmu,
s DJ Priblbom,
a už ma to fakt štve,
a už je toho naozaj veľa,
a už sa to naozaj nedá vydržať,
tieto piskľavé sonety,
jeden na druhého,
valíme sa spokojne…
… kašľať na to,
je to na nič…

No Comments Yet

Zatiaľ bez komentára.

RSS feed komentárov Identifikátor spätného odkazovania URI