Zachytiť ten letmý okamih,
podmaniť si čas
a spútať svetlo do korálok.
Z hmly upliesť si krídla
a vznášať sa v oblakoch,
s kŕdľami husí
letieť za posledným prúdom Héliovej krvi
a ponárať hlavu do azúrovej vody.
Chytať malé dúhové rybky
čo elegantne zamávajú chvostom a sú preč
ako spomienky opitej mysli
a gágať od šťastia a blaha
a radovať sa z prirodzenosti bytia
a jednoduchosti tvorcovho úmyslu.
Behať po nekonečnom zlatom láne
všetkých múdrostí sveta
za jasného svetla poludnia
a pritom všetkom tušiť,
že jediný stály bod
našich životov je
okamih.
Ó, koľká radosť.
Žiadne komentáre
Momentálne bez kommentára.
RSS feed komentárov TrackBack Identifier URI
Napíšte komentár
