Hľadal som Slnko,
v nekonečnej hĺbke,
tam, kde spával Gauguin
a jeho exotické konkubíny,
pózovali
a malé čierne deti sa,
milovali,
tam, do krajín zblúdilých,
každý večer zavítam
a ostanem až do rána,
veď niet sa kam ponáhľať,
kohúty už dávno prestali kikiríkať
a vtáky už dávno zabudli,
čo znamená tónina
a fakt sa niet kam ponáhľať,
veď Ona si nás nájde,
tak sa teda aspoň navzájom opime,
našimi telami.
Žiadne komentáre
Momentálne bez kommentára.
RSS feed komentárov TrackBack Identifier URI
Napíšte komentár
