Hej Roger,
niečo sa ti nezdá?
Rozpadá sa snáď
to
čo si si
budoval celý život?
Ľudia zdiveli?
Sú ako lačné supy,
vrhajúce sa na posledné
kúsky Baudelairovej mršiny
v slnkom zaliatej,
stovkou kúziel zakliatej
a inak haluzne
vyfintenej krajine
okyptených ideálov?
Hej Roger,
tak to vyzerá,
že jedovatý oblak už stúpa,
z komínov našich duší
a tam na oblohe,
sa to všetko krásne melie,
no fakticky,
je to bomba,
keď si pomyslíš,
že tu si si chcel postaviť,
ten svoj múr,
tu,
v týchto bažinách
neskonalej idiocie.
Hej Roger,
mám taký pocit,
že tamten s nami
riadne vypiekol,
keď nám to tu dával
na prenájom,
akoby ho vôbec nesralo,
že mu demolujeme
jeho vlastnú,
magickú ZOO
a už aj
zgegol správca
(nech je mu večná spása)
a stále nič,
akoby to vyzeralo,
tak, že
sme tu asi
ozaj úplne
sami.
Len my
a steny.
Žiadne komentáre
Momentálne bez kommentára.
RSS feed komentárov TrackBack Identifier URI
Napíšte komentár
